एहि  प्रजातंत्रमे  
डकैतीक  विविध  रूप  
किछु  पारम्परिक  
किछु  आधुनिक  
मुदा,  लगैये  
बैंक-डकैतीसँ  सुगम  
दोसर  कोनो  डकैती  नहि  
पहिने  
जकरा  संगमे  नमरी  
तकरा  छुल-छुल  मुत्ती  
छुलमुत्ती  
आब  एक  सयकेँ  एकटा  गड्डी  
दस  हजार  
पाँच  सयकेँ  दूटा  गड्डी  
एक  लाख  
हजार-लाख  
के  पुछैये?  
एहि  प्रजातंत्रमे…  
जखन  उठैये  
चुनावक  अन्हड़  
बैंक-डकैती  
भऽ  जाइये  
आओरो  सुगम  
दालि  भातक  कर  जकाँ  
ओहि  अन्हड़मे  
बहुत-किछु  अन्हरायल  
तैयो  एकदम  फरिछायल  
ओना  दुनूमे  शोणितक  
कोनो  नहि  सम्बन्ध  
लागल  मुदा  दुनूकेँ  
शोणितक  सुआद-सुगन्ध  
कार्य-क्षेत्र  बाँटल  
ब-हिस्से  बराबर  
हम  होइ  छियौ  ठाढ़  
तोँ  लगो  नोट  आ  भोटक  जोगाड़  
हम  करबौ  मंचपर  नाटक  
तोँ  बनल  रह  सूत्रधार  
बड्ड  खर्च  
करोड़क  करोड़  
तोड़ि-तोड़ि  
नोटक  गड्डी  
उड़बैत  जो  
जेना  गुड्डी  
केओ  देखनिहार  नहि  
केओ  पुछनिहार  नहि  
झंडा  आ  डंडा  
माला  आ  भाला  
बन्दूक  आ  पेस्तौल  
गुंडा  आ  गुरगा  
मीट  आ  मुरगा  
होटल  आ  बोतल  
रंग  आ  रभस  
सभ  किछु  
रुपैयेसँ  सम्भव  
एहि  प्रजातंत्रमे  
चारिटा  हीरो  
दूटा  हीरो  होन्डा  पर  
सवारी  कसने  
धरधरओने  
अबैये  
पेस्तौल  चमकबैत  
सिपाहीकेँ  धकियबैत  
(हट…बे)  
निधोख  
बैंकमे  हूलि  जाइये  
पैघ-पैघ  
तोड़ामे  
करोड़-डेढ़  करोड़  
ठूसि  लैये  
अगबे  गड्डी  
मुँगबा-लड्डू-ल’ड़ू  
बुनिया  नहि  छुबैये  
एतबा  धर्म  रखैये  
दससँ  पन्द्रह  मिनटमे  
सभ  काज  फिनिस  
एकदम  फिनिस  
कोनो  रोक-टोक  नहि  
कोनो  विरोध  नहि  
मनेजरसँ  चपरासी  धरि  
अपन-अपन  निसाँस  रोकने  
सम्पूर्ण  समर्पणक  भावमे  
ठाढ़  तँ  ठाढ़े  
लूटि  ले…  
प्रजाक  रुपैया  
जतेक  लुटबेँ  
लूटि  ले…  
एहि  प्रजातंत्रमे…  
             
                ehi  prjatantr  mae  
Dakaitik  vividh  roop  
kichhu  paramprik  
kichhu  adhunik  
muda,  lagaiye  
baink  Dakaiti  san  sugam  
dosar  kono  Dakaiti  nahi  
pahine  
jakra  sang  mae  namri  
takra  chhul  chhul  mutti  
chhulmutti  
aab  ek  say  ke  ekta  gaDDi  
das  hajar  
paanch  say  ke  duta  gaDDi  
ek  laakh  
hajar  laakh  
ke  puchhaiye?  
ehi  prjatantr  mae…  
jakhan  uthaiye  
chunavak  anhaD  
baink  Dakaiti  
bha’  jaiye  
aoro  sugam  
dali  bhatak  kar  jakan  
ohi  anhaD  mae  
bahut  kichhu  anhrayal  
taiyo  ekdam  pharichhayal  
ona  dunu  mae  shonitak  
kono  nahi  sambandh  
lagal  muda  dunu  ken  
shonitak  suad  sugandh  
karya  kshetr  bantal  
ba  hisse  barabar  
hum  hoi  chhiyau  thaaDh  
ton  lago  not  aa  bhotak  jogaD  
hum  karbau  manch  par  naatk  
ton  banal  rah  sutradhar  
baDD  kharch  
karoDak  karoD  
toDi  toDi  
notak  gaDDi  
uDbait  jo  
jena  guDDi  
keo  dekhanihar  nahi  
keo  puchhanihar  nahi  
jhanDa  aa  DanDa  
mala  aa  bhala  
banduk  aa  pestaul  
gunDa  aa  gurga  
meet  aa  murga  
hotal  aa  botal  
rang  aa  rabhas  
sabh  kichhu  
rupaiye  san  sambhav  
ehi  prjatantr  mae  
charita  hiro  
duta  hiro  honDa  par  
savari  kasne  
dharadharaone  
abaiye  
pestaul  chamakbait  
sipahi  ken  dhakiybait  
(hat…be)  
nidhokh  
baink  mae  huli  jaiye  
paigh  paigh  
toDa  mae  
karoD  DeDh  karoD  
thusi  laiye  
agbe  gaDDi  
mungaba  laDDu  la’Du  
buniya  nahi  chhubaiye  
etba  dharm  rakhaiye  
das  san  pandrah  minat  mae  
sabh  kaaj  phinis  
ekdam  phinis  
kono  rok  tok  nahi  
kono  virodh  nahi  
manejar  san  chaprasi  dhari  
apan  apan  nisans  rokne  
sampurn  samarpnak  bhaav  mae  
thaaDh  ta’  thaDhe  
luti  le…  
prjaak  rupaiya  
jatek  lutben  
luti  le…  
ehi  prjatantr  mae…  
ehi  prjatantr  mae  
Dakaitik  vividh  roop  
kichhu  paramprik  
kichhu  adhunik  
muda,  lagaiye  
baink  Dakaiti  san  sugam  
dosar  kono  Dakaiti  nahi  
pahine  
jakra  sang  mae  namri  
takra  chhul  chhul  mutti  
chhulmutti  
aab  ek  say  ke  ekta  gaDDi  
das  hajar  
paanch  say  ke  duta  gaDDi  
ek  laakh  
hajar  laakh  
ke  puchhaiye?  
ehi  prjatantr  mae…  
jakhan  uthaiye  
chunavak  anhaD  
baink  Dakaiti  
bha’  jaiye  
aoro  sugam  
dali  bhatak  kar  jakan  
ohi  anhaD  mae  
bahut  kichhu  anhrayal  
taiyo  ekdam  pharichhayal  
ona  dunu  mae  shonitak  
kono  nahi  sambandh  
lagal  muda  dunu  ken  
shonitak  suad  sugandh  
karya  kshetr  bantal  
ba  hisse  barabar  
hum  hoi  chhiyau  thaaDh  
ton  lago  not  aa  bhotak  jogaD  
hum  karbau  manch  par  naatk  
ton  banal  rah  sutradhar  
baDD  kharch  
karoDak  karoD  
toDi  toDi  
notak  gaDDi  
uDbait  jo  
jena  guDDi  
keo  dekhanihar  nahi  
keo  puchhanihar  nahi  
jhanDa  aa  DanDa  
mala  aa  bhala  
banduk  aa  pestaul  
gunDa  aa  gurga  
meet  aa  murga  
hotal  aa  botal  
rang  aa  rabhas  
sabh  kichhu  
rupaiye  san  sambhav  
ehi  prjatantr  mae  
charita  hiro  
duta  hiro  honDa  par  
savari  kasne  
dharadharaone  
abaiye  
pestaul  chamakbait  
sipahi  ken  dhakiybait  
(hat…be)  
nidhokh  
baink  mae  huli  jaiye  
paigh  paigh  
toDa  mae  
karoD  DeDh  karoD  
thusi  laiye  
agbe  gaDDi  
mungaba  laDDu  la’Du  
buniya  nahi  chhubaiye  
etba  dharm  rakhaiye  
das  san  pandrah  minat  mae  
sabh  kaaj  phinis  
ekdam  phinis  
kono  rok  tok  nahi  
kono  virodh  nahi  
manejar  san  chaprasi  dhari  
apan  apan  nisans  rokne  
sampurn  samarpnak  bhaav  mae  
thaaDh  ta’  thaDhe  
luti  le…  
prjaak  rupaiya  
jatek  lutben  
luti  le…  
ehi  prjatantr  mae…  
 
             
    
 
    
        स्रोत : 
                
                        पुस्तक  : चानन घन गछिया (पृष्ठ 65) 
                                                                    रचनाकार  : विवेकानन्द ठाकुर  
                                            
                             प्रकाशन  : विवेकानन्द ठाकुर
                         
                                                संस्करण   : 2011 
                 
                
                
     
    Additional information available 
    Click on the INTERESTING button to view additional information associated with this sher.
    
 
    rare Unpublished content 
    This ghazal contains ashaar not published in the public domain. These are marked by a red line on the left.